Mentoring (forma spolupráce učiteľov)
Mentoring alebo tiež mentorstvo (angl. mentoring či mentorship) je profesionálna prax poskytujúca podporu, asistenciu a vedenie učiteľom s cieľom zvýšiť ich profesionálny vzostup a úspešnosť v práci.[1]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Idea mentoringu má svoj koreň v klasickej antickej literatúre, v Homérovom diele Odyssea. Keď Odysseus opúšťal Tróju, ako skúsený muž poveril svojho priateľa, starého múdreho muža – Mentora – starostlivosťou, vedením, výchovou a ochranou svojho syna, mladého Telemacha. Meno staršieho skúseného Mentora sa teda stalo základom pojmu, ktorý je v tradičnej podobe chápaný ako synonymum pre radcu, vodcu a vychovávateľa.[2]
Mentoring a príbuzné pojmy
[upraviť | upraviť zdroj]Mentoring a uvádzanie učiteľov (induction)
[upraviť | upraviť zdroj]Uvádzanie sa vzťahuje k formálnym opatreniam, cieleným k podpore začínajúcich učiteľov, vrátane ich povinného vzdelávania po nástupe do praxe. Špecifiká uvádzania učiteľov sú preto badateľné predovšetkým v cieľoch, ktoré sú mierené výhradne k začínajúcim učiteľom.[3]
Mentoring nie je obmedzený na podporu študentov učiteľstva a začínajúcich učiteľov, i učitelia s rokmi praxe sa môžu ocitnúť v profesijných situáciách pre nich nových a za určitých okolností potom môže podporu formou mentoringu poskytovať i služobne mladší, ale v danej oblasti skúsenejší kolega.[4]
Mentoring a supervízia (supervising)
[upraviť | upraviť zdroj]Supervízia je súčasťou, resp. dôležitou metódou mentorského sprevádzania. Rozdiely možno vidieť v jednorazovom a treba i náhodnom využití supervízie, oproti ucelenej a plánovanej mentorskej podpore založenej na dlhodobejšom vzťahu.[5]
Mentoring a koučovanie (coaching)
[upraviť | upraviť zdroj]Koučovanie, ako súčasť mentoringu, má silnejší potenciál pokiaľ ide o preberanie zodpovednosti učiteľa (koučovaného) za vlastné rozhodovanie a rozvoj potenciálu všeobecne a má voľnejší vzťah k profesijným odborným témam.[2]
Cieľ mentoringu v školách
[upraviť | upraviť zdroj]Cieľom mentorskej spolupráce je rozvoj vedomostí a dovedností, posilnenie profesionálnych kompetencii, ale tiež nadobudnutie sebavedomia, emočnej pohody a rozvoj školskej klímy.[2]
Fázy mentorského vzťahu
[upraviť | upraviť zdroj]Základnou podmienkou mentoringu je vzťah založený na dobrovoľnosti oboch strán, vzájomnej dôvery a rešpektu medzi mentorom (skúsenejší človek) a mentee (menej skúsený zverenec). Mentorský vzťah má svoju dynamiku a prechádza v čase niekoľkými fázami:
- iniciácia- môže trvať šesť až dvanásť mesiacov, v priebehu tejto fáze sa buduje dôvera medzi mentorom a zverencom, navzájom sa spoznávajú a začínajú spoločne pracovať
- kultivácia- môže trvať od dvoch do piatich rokov, mentoring v tejto fáze býva najintenzívnejší, mentor sa snaží porozumieť cieľom, ktoré chce zverenec dosiahnuť
- separácia- mentor podporuje postupnú nezávislosť a samostatnosť svojho zverenca, ktorý si už v predchádzajúcej fáze osvojil potrebné vedomosti a schopnosti
- redefinícia- dochádza k novému vymedzeniu vzťahov medzi mentorom a jeho zverencom, ktorí sa stávajú priateľmi a kolegami, zdieľajú spoločne záujem o čo najkvalitnejší výkon profesie.[1]
Podoby mentorských vzťahov
[upraviť | upraviť zdroj]Individuálny mentoring (face to face; one to one)
[upraviť | upraviť zdroj]Typická podoba mentorského vzťahu, kedy je skúsenejšiemu kolegovi pridelený menej skúsený učiteľ. Môže nadobúdať niekoľko podôb:
- reverse mentoring- mladší kolega, ktorý je po technickej stránke vybavenejší, pomáha staršiemu osvojovať si nové poznatky (napr. v oblasti ICT)
- peer mentoring- prebieha medzi dvomi kolegami približne podobného veku, rovnakej odbornosti a s podobnými skúsenosťami.[6]
Podporné skupiny
[upraviť | upraviť zdroj]Niekoľko mentee sa môže stretávať dohromady s jedným mentorom. Spoločne môžu diskutovať o rôznych témach (napr. ako viesť rodičovské schôdzky).[1]
Mentorská konštelácia (multiple mentoring)
[upraviť | upraviť zdroj]Spojenie niekoľkých mentorov, ktorí predávajú svoje skúsenosti a podporujú jedného mentee. Pre mentorov to znamená, že nie sú príliš časovo zaneprázdnení, pretože si môžu medzi sebou rozdeliť zodpovednosť za jednotlivé oblasti rozvoja svojho mentee.[1]
E-mentoring
[upraviť | upraviť zdroj]Môže byť doplnkom ku klasickému modelu one-to-one, alebo môže fungovať ako plnohodnotný mentorský vzťah. Prostredníctvom e-mailov, chatu, skypu a pod. sa môžu rozvíjať mentorské vzťahy, ktoré by možno nikdy nevznikli kvôli veľkej vzdialenosti medzi mentorom a mentee.[6]
Výhody a riziká mentoringu
[upraviť | upraviť zdroj]Z mentorského vzťahu vyplývajú výhody, ale tiež riziká, a to ako pre mentee, tak pre samotného mentora:
- Prínosy pre mentee: zdokonaľovanie sa v profesii, rýchlejší rozvoj kompetencii, rastúce uspokojenie z práce a sebadôvera
- Riziká pre mentee: nedostatočné vyjasnenie požiadaviek, nesplnené očakávanie
- Prínosy pre mentora je možné rozdeliť na vonkajšie a vnútorné:
- vnútorné prínosy sú pocit uspokojenia a prežívanie radosti zo spolupráce a úspechu svojho zverenca
- vonkajšie prínosy sú prestíž a finančná odmena
- Riziká pre mentora: pracovné vyťaženie [1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Johnson, K.F. Being an effective mentor. How to help beginning teachers succeed. Thousand Oaks (CA) : Corwin Press, 2008
- ↑ a b c Lazarová, B. (2010). Mentoring jako forma kolegiální podpory a strategie dobré školy. Pedagogika, 55 (3 – 4), 254 – 264
- ↑ WONG, H.K. New teacher induction: the foundation for comprehensive, coherent, and sustained professional development. In PORTNER, H. (ed.). Teacher mentoring and induction. The state of the art and beyond. Thousand Oaks (CA) : Corwin Press, 2005, s. 41 – 58
- ↑ Píšová, M.; Duschinská, K. (2011). Mentoring v učiteľství. Praha: Univerzita Karlova, Pedagogická fakulta. 204 s. ISBN 987-80-7290-518-8
- ↑ Havrdová, Z.; Hajný, M., a kol. Praktická supervize: průvodce supervizí pro začínající supervizory, manažery a příjemce supervize. Praha : Galén, 2008
- ↑ a b Zachary, L. J. (2005). Creating a Mentoring Culture. San Francisco: Jossey-Bass